Písomný výstup pedagogického klubu

1.      Prioritná os

Vzdelávanie

2.      Špecifický cieľ

1.2.1 Zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy reflektujúc potreby trhu práce

3.      Prijímateľ

Súkromná spojená škola, Biela voda

4.      Názov projektu

Prepojenie vzdelávania s praxou v Súkromnej strednej odbornej škola, Biela voda 2.

5.      Kód projektu  ITMS2014+

312011Z055

6.      Názov pedagogického klubu

Pedagogický klub rozvoja IKT gramotnosti – prierezové témy.

7.      Meno koordinátora pedagogického klubu

Mgr. Miroslava Plevová

8.      Školský polrok

01.09.2021-31.01.2022

9.      Odkaz na webové sídlo zverejnenia písomného výstupu

www.ssos-kezmarok.sk

10.

Úvod

 Pedagogický klub rozvoja IKT gramotností – prierezové témy, je vytvorený učiteľmi a majstrami OV.

Klub bude fungovať počas školských rokov, od septembra 2020 do januára 2023 (spolu 25 mesiacov) a jeho udržateľnosť vychádza z koncepcie nového modelu SOŠ, ktorého súčasťou sú „riešiteľské rady“ tímov pre vzdelávacie oblasti ISCED 3A a pre odborné vzdelávanie a prípravu.

Spôsob organizácie: stretnutia 2 krát do mesiaca. Dĺžka jedného stretnutia: 3 hodiny.

Varianta klubu: pedagogický klub s výstupmi.

Zameranie pedagogického klubu:

Pedagogický klub sa bude zameriavať na rozvoj IKT gramotnosti ako prierezovej témy.

Cieľom realizácie aktivít pedagogického klubu je zvýšenie odborných kompetencií pedagogických zamestnancov pre ďalšie zvyšovanie úrovne IKT gramotnosti žiakov naprieč vzdelávaním.

Informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) rozumieme technológie (technické prostriedky), ktoré slúžia k zberu, prenosu, ukladaniu, spracovaniu a distribúcii dát.

Pod pojmom IKT gramotnosť chápeme v širšom ponímaní súbor kompetencií žiaka, ktoré sú dôležité pre jeho osobný rozvoj a uplatnenie v spoločnosti.

IKT gramotnosť je súbor kompetencií, ktoré žiak potrebuje, aby bol schopný sa rozhodnúť ako, kedy a prečo použije dostupné IKT a následne ich efektívne aplikuje pri riešení rôznych situácií, v procese učenia, v živote, v trvale meniacom sa svete.

IKT gramotnosť zahŕňa tieto zložky, ktorými sa budú členovia klubu zaoberať, analyzovať, skúmať a vytvárať k danej téme Best practice a OPS:

·        Praktické zručnosti a vedomosti, ktoré žiakom umožňujú porozumieť a účinne používať informačno - komunikačné technológie,

·        Schopnosti, s využitím IKT zhromaždiť, analyzovať, kriticky vyhodnotiť a použiť informácie,

·        Schopnosť aplikovať IKT v rôznych kontextoch a k rôznym účelom na základe porozumenia pojmov, konceptom, systémom a operáciám z oblasti IKT,

·        Vedomosti, schopnosti, zručnosti, postoje a hodnoty, ktoré vedú k zodpovednému a bezpečnému používaniu IKT,

·        Schopnosť prijímať nové podnety v oblasti IKT a kriticky ich posudzovať, porozumieť rýchlemu vývoju technológií, ich významu pre osobný rozvoj a ich vplyv na spoločnosť.

V rámci činnosti pedagogického klubu sa chceme zaoberať najefektívnejšími metódami a stratégiami pre rozvoj IKT gramotností.

Ďalšie činnosti, ktoré budú realizované v rámci pedagogického klubu:

-        Tvorba Best Practice,

-        Prieskumno-analytická  a tvorivá činnosť týkajúca sa výchovy a vzdelávania a vedúca k zlepšeniu a identifikácii OPS,

-        Výmena skúseností pri aplikácii moderných vyučovacích metód,

-        Výmena skúseností v oblasti medzi-predmetových vzťahov,

-        Tvorba inovatívnych didaktických materiálov,

-        Diskusné posedia a štúdium odbornej literatúry,

-        Identifikovanie problémov v rozvoji IKT gramotnosti žiakov a možné riešenia.

Stručná anotácia

Pedagogický klub rozvoja IKT gramotnosti – prierezové témy sa zaoberal nasledujúcimi témami: práca s odbornými zdrojmi,

- Best Practice,

- Multimediálne nástroje,

- Digitálne technológie v kontexte vzdelávania,

- inovácie v oblasti IKT.

Kľúčové slová

IKT gramotnosť, podpora učenia prostredníctvom IKT, Best Practice.

Zámer a priblíženie témy písomného výstupu

Zámerom nášho výstupu je popísať aktivity zrealizované učiteľmi, členmi pedagogického klubu na zasadnutiach pedagogického klubu rozvoja IKT gramotnosti – prierezové témy.

Priblíženie témy:

Tvorba postupov rozvoja informačnej gramotnosti je veľmi dôležitá z hľadiska poznávania, skúmania a prípadne ovplyvňovania informačného a mediálneho správania, kreovania bezpečného správania sa žiaka na internete. Medzi základné intencie informačnej gramotnosti patrí deskripcia, analýza a syntéza vlastností a prvkov informačnej gramotnosti, sumácia a systematizácia poznatkov, schematizácia poznatkovej bázy o informačnej gramotnosti ako jave. V implikačnej rovine je základnou intenciou cieľová optimalizácia   informačnej gramotnosti ako sociokultúrneho konštruktu, z čoho vyplýva následné determinovanie kľúčových oblastí vzdelávania a výchovy v rámci informačnej gramotnosti, a teda zámerného a sofistikovaného ovplyvňovania informačného a mediálneho správania v štandardných informačných situáciách.

Jadro:

Popis témy/problém

Problém:

Nevyhnutnosť vývoja a následná implementácia informačno-komunikačných technológií  do vzdelávacích a výchovných koncepcií na rozličných úrovniach a v rozličných prostrediach vyplýva z dynamického rozvoja informačno-komunikačných technológií a ich prieniku do všetkých štruktúr spoločnosti. Jej existenčnú nevyhnutnosť determinuje informačné presýtenie 
a mediálne prebujnenie dosahujúce rozmerov, ktoré  nezodpovedajú možnostiam človeka disponujúceho „nenadstaviteľnými“ a „neupgradovateľnými“ kapacitami (Vacek et al. 1998  Hrdináková 2011). Informačná gramotnosť by mala byť riešením eliminácie takých ľudských zlyhaní, ako je informačná presaturácia, kognitívny a informačný stres, informačná neuróza, informačná únava a pod.

Informačné kompetencie sú kľúčovým faktorom v oblasti samostatného (nezávislého) a celoživotného vzdelávania, sú prvým krokom na dosiahnutie vzdelávacích cieľov v informačnej a učiacej sa spoločnosti (Lau 2006), v ktorej jednorazové znalosti a dočasné zručnosti nezaručujú úspech v tvorivej činnosti.

 

Záver:

Zhrnutia a odporúčania pre činnosť pedagogických zamestnancov

 

Odporúčame implementovať do výučby hybridnú pedagogiku, jej zásady.

OPS

Hybridná pedagogika kombinuje prvky kritickej pedagogiky a digitálnej pedagogiky. Základné prvky takto chápanej teórie súvisia so vzťahom medzi žiakom a digitálnymi technológiami, ktoré žiak používa v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu. Kritická pedagogika je filozofia výchovy, ktorá spája vzdelávanie s kritickou teóriou. Súčasťou kritickej teórie je snaha o rozvoj kritického myslenia žiakov pri práci s informáciami. Hlavným cieľom digitálnej pedagogiky je nájsť najefektívnejšie metódy výučby, ktoré budú spájať vzdelávanie žiakov prostredníctvom digitálnych technológii s prezenčnou formou štúdia.

Jednou z metód výučby v rámci hybridnej pedagogiky je tzv. prevrátená výučba. Žiaci prostredníctvom online aplikácii sa vzdelávajú aj v neformálnom prostredí a výučba v škole prebieha vo forme interakcie medzi žiakmi a medzi žiakom a učiteľom. Domáca príprava žiakov sa realizuje pomocou:

  •  výučbového videa,
  •  elektronickej knihy,

  simuláciami javov a pod.

V školskom prostredí vyučovacia hodina prebieha v nadväznosti na domácu prípravu formou:

  • praktického cvičenia,
  •  diskusie, projektových aktivít.

Metódu tzv. prevrátenej výučby (triedy) môžeme charakterizovať týmito ukazovateľmi:

  •   flexibilné prostredie: učiteľ podľa potreby kombinuje rôzne spôsoby výučby.
  • -zmena princípu: výučba je výlučne orientovaná na žiaka. Digitálne technológie

umožňujú jednoduchým spôsobom individualizovať výučbu.

  • -obsahový štandard: učiteľ priebežne hodnotí efektívnosť výučby azadáva

výučbové materiály na samostatné štúdium.

  •  učiteľ: poskytuje spätnú väzbu žiakom. Žiakom sa venuje individuálne a všíma si

aký pokrok nastal u každého žiaka. Úloha učiteľa v prevrátenej triede je

náročnejšia ako pri výučbe tradičnou formou.
Aplikácia digitálnych technológií mení prístup k výučbe nielen zo strany učiteľa, ale aj zo strany žiaka. Metóda prevrátenej triedy s využitím digitálnych technológií prináša aj tieto výhody:
- viac času na praktické cvičenia, diskusiu, projektové aktivity,
- vzdelávanie vlastným tempom,
- vzdelávanie v neformálnom prostredí,
- rôznorodosť učebných materiálov,
- prispôsobenie sa učebnému štýlu žiaka.

Samotné zaradenie vyučbovej aktivity spoužitím tabletov neznamená automaticky zmenu v rozvoji kreativity žiakov. Ak aktivity s tabletom prebiehajú len na úrovni práce s textom alebo na úrovni vkladania vstupných údajov do interaktívneho objektu bez ďalšieho výstupu vo forme napríklad:

- návrhu alebo vytvorenia úsudku o zmenách riešenia, - vytvorenia zovšeobecnenia,

- zostavenia objektu s definovanými vlastnosťami,
- žiackeho výskumu,
- produktu,
dosiahneme síce rozvoj mnohých kompetencií žiaka, ale stále máme pred sebou ešte jeden cieľ- ukázať žiakom cestu ako s digitálnou technológiou môžu zvýšiť kvalitu svojej práce.

Tablety majú potenciál vytvoriť z triedy učiacu sa komunitu. Žiaci zdieľajú svoje nápady, myšlienky a učia sa pracovať v tíme, v ktorom sa práve vplyvom tabletov odstraňuje súťaživosť.

OPS

Odporúčame aplikovať do edukácie Štandard digitálnej gramotnosti žiaka strednej školy:

Európska komisia vypracovala v roku 2012 štandard digitálnej gramotnosti, ktorý sa skladá z týchto oblastí:

  • manažment informácii: schopnosť žiaka identifikovať, lokalizovať, vyhľadávať,

ukladať a organizovať informácie a získavať k ním prístup,

  • spolupráca: schopnosť spájať sa s ostatnými, participovať v sociálnej sieti

a v komunitách, schopnosť konštruktívnej interakcie,

  •  komunikácia azdieľanie: schopnosť komunikovať prostredníctvom online

nástrojov a to s ohľadom na súkromie, bezpečnosť a netiketu,

  •  vlastná tvorba a učenie sa: schopnosť integrovať a spracovávať poznatky

a vytvárať nové vedomosti,

  •  etika a zodpovednosť: schopnosť konať eticky a zodpovedne,
  •  hodnotenie a riešenie problémov: schopnosť identifikovať problém, riešiť

problémy digitálnymi nástrojmi a vyhodnotiť riešenia,

  • technické operácie: schopnosť využívať technológie amédia, plniť úlohy

s využitím digitálnych nástrojov.

 

Na základe práce s odbornou literatúrou odporúčame implementovať model 5-As

Model 5-As prezentovaný v publikácii NetSavvy: building information literacy in the classroom (Jukes – Dosaj – Macdonald   2000) predstavuje  plnohodnotnú a operačnú integráciu IKT do vzdelávania a formovania funkčnej informačnej a technologickej gramotnosti. Procesuálno-kompetenčný model prináša základný procesuálny rámec technologicky podporovanej výučby. Zameriava sa na 5-As – teda 5 áčiek ako 5 zložiek informačných procesov: Asking – pýtanie sa; Accessing – prístup k relevantným informáciám; Analyzing – analýza získaných informácií; Applying – využitie informácií na riešenie úlohy; Assessing – hodnotenie konečného výsledku aj realizačného procesu. (Jukes – Dosaj – Macdonald  2000

Model adaptuje aktuálny konvenčný prístup k informačnej gramotnosti, zároveň ho obohacuje – v každej zložke (v každom áčku) precizuje súbor kompetencií, ktoré podporujú, umožňujú, realizujú a zároveň predikujú jej realizáciu.

 Ide  o súbor kľúčovýchprerekvizitnýchtechnologických schopnostísúbor zvládnutých techník (metódy a techniky) a súbor posudzovacích schopností.

5-As je reakciou na rozvoj internetu a jeho vplyv na vzdelávanie – vníma ho ako jeden z determinantov zahltenia informáciami a ich následnej sociálnej dysfunkcie, zároveň však implementuje IKT a internet spolu s kognitívnymi nástrojmi do vzdelávacieho prostredia ako riešenie a nástroj riešenia informačných problémov.

Odporúčame pokračovať v aktivitách nášho klubu aj v školskom roku 2021/2022.

                      

11.   Vypracoval (meno, priezvisko)

Mgr. Miroslava Plevová

12.   Dátum

31.01.2022

13.   Podpis

 

14.   Schválil (meno, priezvisko)

Mgr. Anna Jurgovianová

15.   Dátum

31.01.2022

16.   Podpis

 

 

Pokyny k vyplneniu Písomného výstupu pedagogického klubu:

                   Písomný výstup zahrňuje napr. osvedčenú pedagogickú prax, analýzu s odporúčaniami, správu s odporúčaniami. Vypracováva sa jeden písomný výstup za polrok.

  1. V riadku Prioritná os – Vzdelávanie
  2. V riadku špecifický cieľ – riadok bude vyplnený v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP
  3. V riadku Prijímateľ - uvedie sa názov prijímateľa podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len "zmluva o NFP")
  4. V riadku Názov projektu - uvedie sa úplný názov projektu podľa zmluvy NFP, nepoužíva sa skrátený názov projektu
  5. V riadku Kód projektu ITMS2014+ - uvedie sa kód projektu podľa zmluvy NFP
  6. V riadku Názov pedagogického klubu (ďalej aj „klub“) – uvedie sa celý názov klubu
  7. V riadku Meno koordinátora pedagogického klubu – uvedie sa celé meno a priezvisko koordinátora klubu
  8. V riadku Školský polrok - výber z dvoch možnosti – vypracuje sa za každý polrok zvlášť
  • september RRRR – január RRRR
  • február RRRR – jún RRRR
  1. V riadku Odkaz na webové sídlo zverejnenej správy – uvedie sa odkaz / link na webovú stránku, kde je písomný výstup zverejnený
  2. V tabuľkách Úvod ,Jadro a Záver sa popíše výstup v požadovanej štruktúre
  3. V riadku Vypracoval – uvedie sa celé meno a priezvisko osoby/osôb (členov klubu), ktorá písomný výstup vypracovala  
  4. V riadku Dátum – uvedie sa dátum vypracovania písomného výstupu
  5. V riadku Podpis – osoba/osoby, ktorá písomný výstup vypracovala sa vlastnoručne podpíše
  6. V riadku Schválil - uvedie sa celé meno a priezvisko osoby, ktorá písomný výstup schválila (koordinátor klubu/vedúci klubu učiteľov)
  7. V riadku Dátum – uvedie sa dátum schválenia písomného výstupu
  8. V riadku Podpis – osoba, ktorá písomný výstup schválila sa vlastnoručne podpíše.